Emócie a fyzický tonus: ako spolu súvisia v každodennom rytme

Eva Horáková · Stres-manažment · 6 min čítania

Posledný rok som si pri pozorovaní vlastnej energie všimla jednu zaujímavú vec: keď je deň po fyzickej stránke vyrovnaný, je vyrovnaný aj po emocionálnej. A naopak — keď ráno preskočím prechádzku, popoludní mám tendenciu prepadnúť sa do menších emocionálnych pádov. Z toho pozorovania som si urobila vlastný malý prieskum a dnes sa s ním chcem podeliť.

Telo a emócie sú dve strany jednej knihy. Keď otvoríme jednu, druhá sa otvorí takmer sama.

Tichý experiment

Tri mesiace som si do zápisníka zaznamenávala dve veci: úroveň fyzickej energie ráno (od 1 do 5) a celkové emocionálne naladenie večer (od 1 do 5). Žiadne čísla z aplikácie, žiadne presné údaje. Len môj odhad. Po dvanástich týždňoch som ich pozapisovala vedľa seba a hľadala vzorce.

Podľa odborníkov zo Svetovej zdravotníckej organizácie sa pravidelný mierny pohyb spája s celkovým pocitom rovnováhy a generálne podporuje pokojnejšie zvládanie každodennej záťaže. V mojej skúsenosti to bolo veľmi viditeľné — ráno s rannou prechádzkou znamenalo večer pokojnejšiu náladu, často aj o jeden stupeň.

Drobné prekvapenie

Najprv som si myslela, že najdôležitejšie bude jedlo. Ukázalo sa, že väčší dosah na moje večerné naladenie mal pohyb. Aj krátka prechádzka okolo bloku znamenala znateľne lepší večer. Naopak — najlepšie raňajky bez prechádzky neviedli k rovnakému efektu. Zdá sa mi, že telo potrebuje cítiť pohyb, aby aj hlava cítila pokoj.

Po druhom mesiaci som pridala do svojich večerných poznámok aj krátky odsek o tom, čo som si v daný deň všimla na sebe — či som mala chuť hovoriť, počúvať, alebo skôr mlčať. Tieto tri varianty veľmi pekne kopírovali môj fyzický pocit z toho istého rána. V dňoch, keď som sa po prebudení cítila ťažko, prevažovala večer chuť mlčať. V dňoch, kedy som mala v nohách aspoň pätnásť minút prechádzky, prevažovala chuť počúvať alebo dlhšie hovoriť.

Dýchanie ako most

Po prvom mesiaci som si pridala krátky ranný rituál: tri minúty pomalého dychu pri otvorenom okne. Nič viac. Žiadne aplikácie, žiadne tabuľky. Iba pomalý nádych nosom a pomalý výdych ústami. Po dvoch týždňoch som si všimla, že tieto tri minúty mi občas urobia rovnaký pocit ako celá prechádzka.

„Pravidelné krátke chvíle pomalého dýchania prispievajú k pocitu pokoja a celkovo podporujú vyrovnanejšie naladenie počas dňa,“ uvádzajú voľne odborníci z Harvardskej školy verejného zdravia. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že tri minúty postavené hneď po prebudení sa mi vrátili viacnásobne — najmä v dňoch, kedy som nestihla žiadnu prechádzku.

Týždeň, kedy som si dovolila spomaliť

Najúčinnejší týždeň prišiel v marci. Mala som veľmi rušný pracovný kalendár a rozhodla som sa, že namiesto pridania úloh skúsim opak. Každý deň som si vyhradila päť minút medzi stretnutiami len na vlastný dych a desať minút na obedovú prechádzku okolo bloku. Tieto malé prestávky urobili z mojich večerov pokojnejšie miesto — pozerala som menej do telefónu a viac do okna.

Spomalenie počas dňa nie je strata času. Je to investícia do toho, ako budem zaspávať.

Vzťah s emóciami

Emócie nemajú radi tlak ani hlboké vyčerpanie. Vždy, keď sa moje telo cíti pokojnejšie, aj emócie nadobúdajú miernejšie obrysy. Nie je to magická rovnica — je to skôr ako keď otvoríte okno: stačí pár sekúnd a v miestnosti je iný vzduch.

Spánok ako tichý spojenec

Druhým objavom bol spánok. Týždne, v ktorých som chodila spať pred polnocou, sa v mojom zápisníku zhodovali s vyššími hodnotami v oboch riadkoch — fyzickou energiou aj emocionálnym naladením. Naopak — krátke a nepokojné noci ovplyvnili obe strany rovnako. Nie je to nová informácia, no v mojom zápisníku stála čierne na bielom.

Ako si overiť, či to platí aj pre vás

Najlepšie tak, že začnete pozorovať. Nepotrebujete prístroje. Stačí jeden zápisník a dve čísla denne — ráno a večer. Po troch alebo štyroch týždňoch sa objaví obraz, ktorý vám ukáže, čo s vašou energiou robí pohyb, spánok, dych alebo aj jedlo. V mojej skúsenosti je toto pozorovanie najobyčajnejším a zároveň najjasnejším zrkadlom.

Pri rozhovore s priateľmi, ktorí podobné pozorovanie skúšali, sa objavil aj jeden dôležitý postreh — netreba čakať na ideálne podmienky. Aj v rušnom týždni s množstvom úloh stojí za to zapísať si dve čísla. Práve také týždne často ukazujú najpresnejšie, čo nám pomáha v ťažších chvíľach. Z toho dôvodu si zápisník vždy beriem so sebou, aj keď neviem, či sa mi bude chcieť písať. Zápisník trpezlivo čaká, nikam sa neponáhľa.

Najkrajším momentom celého experimentu bol týždeň, kedy mi po prvý raz došlo, že emócie nie sú niečo, čo sa nám deje, ale niečo, čo prirodzene rastie z toho, ako sa staráme o telo, dych a pozornosť. Bez veľkých rozhodnutí, len drobnými pravidelnými gestami. To je pre mňa hlavná správa tohto zápisku — a poďakovanie za to, že ste si ho prečítali až sem.

Upozornenie: Tento obsah má výhradne informačný charakter a nenahrádza odbornú konzultáciu. Pred začatím akéhokoľvek nového wellness alebo pohybového programu sa poraďte s kvalifikovaným odborníkom. Informácie na tomto blogu vychádzajú z verejne dostupných zdrojov a osobnej skúsenosti. Nenahrádzajú odbornú konzultáciu.